Zákon o sociálnom fonde

Komentár k zákonu o sociálnom fonde je inovovaný vzhľadom na odkazy iných právnych predpisov. V komentári sú pomenené aj príklady, poznámky a upozornenia.

Základné povinnosti zamestnávateľa v oblasti rozvoja podnikovej sociálnej politiky upravuje Siedma časť Zákonníka práce. Ide o povinnosti zamestnávateľa pri zabezpečovaní stravovania a vzdelávania zamestnancov, ale Zákonník práce v tejto časti predovšetkým upravuje osobitnú ochranu zdravotne postihnutých a mladistvých zamestnancov, ako aj žien na materskej dovolenke a osôb na rodičovskej dovolenke.

Sociálny fond slúži zamestnávateľom ako významný doplňujúci nástroj na realizáciu ich podnikovej sociálnej politiky v oblasti starostlivosti o zamestnancov. Účelovo tvorený peňažný fond je zároveň hlavným zdrojom na financovanie tejto politiky zamestnávateľa v súlade so zámermi a cieľmi, ktoré si sám zadal alebo na ktorých sa dohodol so ­zástupcami zamestnancov.

Problematiku tvorby sociálneho fondu a oblasti možného použitia vytvorených prostriedkov sociálneho fondu upravuje osobitný zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde a o zmene a doplnení zákona č. 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej „zákon o sociálnom fonde“).

Zákon o sociálnom fonde a jeho novely

Jedným z dôvodov prijatia zákona o sociálnom fonde bola potreba riešiť hospodárenie s prostriedkami fondu kultúrnych a sociálnych potrieb, ktoré ostali na účtoch ­zamestnávateľov po zrušení vyhlášky č. 210/1989 Zb. o fonde kultúrnych a sociálnych potrieb (ďalej len „FKSP“). Išlo najmä o splátky návratných pôžičiek poskytnutých ­zamestnancom, ktoré sa vracali späť na účet bývalého FKSP.

Konečným riešením, na ktorom sa zhodli zástupcovia zamestnávateľov i zamestnancov, bolo prijatie osobitného zákona o sociálnom fonde; zostatky prostriedkov FKSP, prevedené prechodne na účet ďalšieho fondu so sociálnym zameraním alebo do rezervného fondu, sa stali súčasťou sociálneho fondu ako jeho prvotný zdroj.

Primárnym účelom zákona o sociálnom fonde však bolo umožniť zamestnávateľom novým spôsobom usmerňovať vlastnú podnikovú sociálnu politiku v oblasti starostlivosti o zamestnancov. Zákon o sociálnom fonde v prijatom znení upravoval výšku tvorby ­povinného prídelu do sociálneho fondu v rozmedzí 0,6 % až 1,0 % z objemu skutočne ­vyplatených miezd a dve súhrnné oblasti jeho možného použitia s určením minimálnej výšky rozsahu použitia na jednotlivé oblasti.

Pôvodné znenie zákona o sociálnom fonde bolo dosiaľ šesťkrát novelizované. Je potrebné stručne pripomenúť účel jednotlivých noviel zákona o sociálnom fonde.

Komentár k § 2

Ustanovuje sa povinnosť zamestnávateľa tvoriť sociálny fond. Okruh zamestnávateľov, ktorí sú povinní tvoriť sociálny fond (a nepriamo tak aj okruh zamestnancov, za ktorých a pre ktorých sa tvorí sociálny fond), je vymedzený obdobným spôsobom, ako je to v iných zákonoch. Znamená to, že aj v prípade, ak zamestnávateľ zamestnáva čo len jediného zamestnanca v pracovnom pomere alebo obdobnom pracovnom vzťahu, je povinný tvoriť sociálny fond.

Odkazom pod čiarou na niektoré zákony sa spresňuje obsah pojmu „obdobný pracovný vzťah“. Okrem služobného pomeru sa ním rozumie aj štátnozamestnanecký pomer štátneho zamestnanca, vzťah sudcu k štátu a pod. Pokiaľ by postavenie fyzickej osoby vo vzťahu k zamestnávateľovi nezodpovedalo tomuto vymedzeniu, za tieto osoby zamestnávateľ netvorí sociálny fond ani im nemôže poskytovať príspevky zo sociálneho fondu.

Takýmito osobami sú napríklad:

• ústavní činitelia (napr. poslanci NR SR, členovia vlády, verejný ochranca práv atď.),
• ďalšie volené osoby vykonávajúce verejné funkcie (napr. poslanci zastupiteľstiev územných orgánov, predsedovia VÚC),
• osoby vykonávajúce práce na základe dohody prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (dohoda o pracovnej činnosti, o vykonaní práce a o brigádnickej práci študentov),
• členovia štatutárnych orgánov alebo správnych rád a dozorných rád verejnoprávnych inštitúcií, riaditelia štátnych podnikov, členovia predstavenstiev akciových spoločností, spoločníci a konatelia s. r. o., komanditisti komanditných spoločností,
• samostatne zárobkovo činné osoby (napr. živnostníci vykonávajúci pre zamestnávateľov práce na základe obchodnej zmluvy),
• iné osoby vykonávajúce práce pre zadávateľa na základe zmluvy uzavretej podľa Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka a i. (napr. mandátnej zmluvy, príkaznej zmluvy, zmluvy o dielo, autorskej zmluvy),
• doktorandi v dennej forme doktorandského štúdia,
• osoby vo výkone väzby alebo vo výkone trestu odňatia slobody atď.

Funkcia starostu obce a primátora mesta je podľa ustanovenia § 2 ods. 1 zákona č. 253/1994 Z. z. o právnom postavení a platových pomeroch starostov obcí a primátorov miest v znení neskorších predpisov verejnou funkciou, ktorá sa nevykonáva v pracovnom pomere. S účinnosťou od 1. januára 2016 bolo zákonom č. 377/2015 Z. z. znenie ods. 3, v zmysle ktorého sa starosta obce a primátor mesta posudzoval ako zamestnanec v pracovnom pomere na účely zdravotného poistenia, nemocenského poistenia a dôchodkového zabezpečenia, podpory v nezamestnanosti a platenia príspevku na poistenie v nezamestnanosti, nahradené znením, podľa ktorého sa starosta obce (a primátor mesta) počas výkonu funkcie posudzuje ako zamestnanec v pracovnom pomere na účely tvorby a použitia sociálneho fondu, ako aj na účely zabezpečovania stravovania a prispievania na stravovanie.

Obec (mesto) podľa § 2 ods. 4 predmetného zákona vo vzťahu k starostovi na účely uvedené v odseku 3, teda aj na účely tvorby a použitia prostriedkov sociálneho fondu, vystupuje ako zamestnávateľ. To znamená, že z platu starostu alebo primátora mesta sa tvorí sociálny fond tak, ako z platu ostatných zamestnancov obce a starosta obce i primátor mesta majú nárok na príspevky zo sociálneho fondu za rovnakých podmienok, ako zamestnanci mesta alebo obce.

Vybrané príklady z komentára § 3

Príklad

Zamestnávateľ nemá ďalší prídel dohodnutý v kolektívnej zmluve. Ak by v roku 2017 zamestnával zamestnancov, ktorých priemerný mesačný zárobok je nižší ako 50 % priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky vykázanej Štatistickým úradom SR za rok 2015 (t. j. menej ako 441,50 eura mesačne) a títo zamestnanci by dochádzali do zamestnania verejnou dopravou, zamestnávateľ by musel tvoriť ďalší prídel v sume potrebnej na úhradu ­výdavkov na dopravu do zamestnania a späť týchto zamestnancov, pričom horná hranica celkovej výšky prídelu je obmedzená podielom 0,5 % základu; pretože v roku 2017 je minimálna mzda ustanovená sumou 435 eur mesačne, ide skôr o teoretickú situáciu.

Upozornenie

Tieto dva spôsoby tvorby ďalšieho prídelu sa navzájom vylučujú a nie je ich možné kombinovať. Prakticky to znamená, že:

• ak zamestnávateľ má uzavretú kolektívnu zmluvu a v nej dohodnutú len tvorbu povinného prídelu, ale nie tvorbu ďalšieho prídelu, je povinný tvoriť ďalší prídel podľa bodu 2 v prípade, ak má zamestnancov, ktorí spĺňajú podmienky uvedené v § 7 ods. 5 zákona o sociálnom fonde v znení poslednej novely, a naopak
• ak je v podnikovej kolektívnej zmluve alebo v kolektívnej zmluve vyššieho stupňa dohodnutý ďalší prídel do sociálneho fondu podľa bodu 1, bez ohľadu na výšku ­dohodnutého ďalšieho prídelu zamestnanci takéhoto zamestnávateľa už nemôžu požadovať úhradu výdavkov na dopravu, lebo zamestnávateľ nemôže tvoriť ďalší prídel aj podľa 2. bodu § 3 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom fonde.

Príklad

V súlade s § 2 ods. 3 písm. d) zákona č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov sa každý rok uzatvára kolektívna zmluva vyššieho stupňa pre zamestnávateľov, ktorí pri odmeňovaní zamestnancov postupujú podľa zákona č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov. Aj v kolektívnej zmluve vyššieho stupňa na rok 2017 je v článku II bode 7 dohodnuté, že celkový prídel do sociálneho fondu je tvorený povinným prídelom vo výške 1 % a ďalším prídelom najmenej vo výške 0,05 % zo súhrnu hrubých platov zúčtovaných zamestnancom na výplatu za bežný kalendárny rok. Keďže v kolektívnej zmluve vyššieho stupňa je už dohodnutý ďalší prídel podľa § 3 ods. 1 písm. b) bod 1 zákona o sociálnom fonde, zamestnanci, na ktorých sa KZVS vzťahuje, sa nemôžu dožadovať príspevku na dopravu podľa bodu 2 tohto ustanovenia ani v prípade, keby spĺňali ostatné podmienky uvedené v § 7 ods. 5 zákona o sociálnom fonde.

Komentár je skrátený, do textu sú vybraté len niektoré skrátené časti ustanovení. Celý komentár nájdete tu (alebo v súvisiacich komentovaných ustanoveniach):

K § 1

K § 2

K § 3

K § 4

K § 5

K § 6

K § 7

K § 8

K § 9

K § 10

K čl. III

Prístup k celému článku majú len užívatelia s predplateným prístupom. Ročný prístup si môžete objednať v našom e-shope: Cena: 231,00 € s DPH Objednať ročný prístup Výhody predplateného prístupu nájdete v časti Portál Mzdové centrum

Autor: Ing. Miroslav Mačuha