Priemerný zárobok na pracovnoprávne účely

Podľa § 134 ods. 1 Zákonníka práce priemerný zárobok na pracovnoprávne účely zisťuje zamestnávateľ zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období a z obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období. Rozhodujúcim obdobím je kalendárny štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný zárobok.

Dátum publikácie:21. 11. 2014
Autor:Ing. Eva Gášpárová
Oblasti práva: Pracovné právo / Pracovné právo a personalistika / Náhrady v pracovnom práve; Odmena za prácu, mzda, plat
Právny stav od:1. 11. 2014
Právny stav do:2. 1. 2016

Zhrnutie:

  • priemerný zárobok sa zisťuje vždy k prvému dňu kalendárneho štvrťroka z údajov predchádzajúceho kalendárneho štvrťroka, t. j. rozhodujúceho obdobia, a používa sa počas celého kalendárneho štvrťroka,
  • priemerný hodinový zárobok zamestnanca sa vypočíta ako podiel úhrnu zúčtovanej mzdy v rozhodujúcom období a počtu odpracovaných hodín v rozhodujúcom období,
  • priemerný zárobok nesmie byť nižší ako minimálna mzda,
  • úprava zisteného alebo používaného priemerného zárobku je možná len pri zmene ustanoveného týždenného pracovného času,
  • ak zamestnanec v rozhodujúcom období neodpracoval 22 dní alebo 170 hodín, zisťuje sa pravdepodobný zárobok,

podrobnosti o zisťovaní priemerného zárobku a pravdepodobného zárobku môže zamestnávateľ dohodnúť so zástupcami zamestnancov.

1. Postup pri zisťovaní priemerného zárobku

Podľa § 134 ods. 1 Zákonníka práce priemerný zárobok na pracovnoprávne účely zisťuje zamestnávateľ zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období a z obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období.

Rozhodujúcim obdobím je kalendárny štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný zárobok. Priemerný zárobok sa zisťuje vždy k prvému dňu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po rozhodujúcom období a používa sa počas celého štvrťroka. Obdobie, ku ktorému sa priemerný zárobok zisťuje, je nemenné, zisťuje sa vždy v štvrťročných intervaloch k 1. januáru, 1. aprílu, 1. júlu a 1. októbru príslušného kalendárneho roka.

Pri zisťovaní priemerného zárobku sa vychádza:

  • zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období,
  • z doby odpracovanej v rozhodujúcom období.

Zúčtovanou mzdou je hrubá mzda pred zrazením povinného poistného na zdravotné a sociálne poistenie zamestnanca a preddavku na daň z príjmu zo závislej činnosti.

POZNÁMKA

Ak sú súčasťou hrubej mzdy zamestnanca aj plnenia poskytované v súvislosti s existenciou pracovnoprávneho vzťahu, ktoré sa podľa § 118 ods. 2 Zákonníka práce nepovažujú za mzdu, do zúčtovanej mzdy na účely výpočtu priemerného zárobku sa nezahrnujú.

Do zúčtovanej mzdy sa podľa § 134 ods. 1 Zákonníka práce nezahŕňa ani mzda za neaktívnu časť pracovnej pohotovosti na pracovisku, ktorá sa poskytuje podľa § 96 ods. 3 Zákonníka práce.

Do zúčtovanej mzdy sa na účely výpočtu priemerného zárobku nezapočítavajú:

  • náhrady mzdy,
  • odstupné,
  • odchodné,
  • cestovné náhrady vrátane nenárokových cestovných náhrad,
  • príspevky zo sociálneho fondu,
  • príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie, životné poistenie,
  • výnosy z kapitálových podielov a obligácií,
  • daňový bonus,
  • náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca,
  • doplatky k nemocenským dávkam,
  • náhrada za pracovnú pohotovosť,
  • iné plnenia poskytované v súvislosti so zamestnaním podľa Zákonníka práce, osobitných predpisov, kolektívnej zmluvy alebo pracovnej zmluvy, ktoré nemajú charakter mzdy,
  • plnenia poskytované zo zisku po zdanení,
  • mzda za neaktívnu časť pracovnej pohotovosti na pracovisku.

Do zúčtovanej mzdy sa na účely výpočtu priemerného zárobku započítavajú:

  • hrubá mzda vyplatená za mesiace, ktoré spadajú do rozhodujúceho obdobia,
  • peňažné vyjadrenie naturálnej mzdy vyplatenej v rozhodujúcom období,
  • pomerná časť zložiek mzdy, ktoré boli vyplatené za dlhšie obdobie, ako je rozhodujúce obdobie a ktoré boli vyplatené počas rozhodujúceho obdobia.

Ak sa zamestnancovi v rozhodujúcom období zúčtuje mzda, ktorá sa poskytuje za dlhšie obdobie ako kalendárny štvrťrok, podľa § 134 ods. 7 Zákonníka práce na účely zisťovania priemerného zárobku sa určí jej pomerná časť pripadajúca na kalendárny štvrťrok. Zvyšná časť sa zahrnie do mzdy pri zisťovaní priemerného zárobku v nasledujúcom období. Počet rozhodujúcich období sa určí podľa počtu štvrťrokov, za ktoré sa mzda poskytuje. Týka sa to aj mzdy pri pracovnom a životnom výročí zamestnanca podľa § 118 ods. 3 Zákonníka práce – poskytnutá mzda sa považuje za mzdu poskytnutú za obdobie štyroch kalendárnych štvrťrokov.

POZNÁMKA

Pri určovaní pomernej časti mzdy sa prihliada na podiel obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období alebo v ďalších obdobiach z fondu pracovného času zamestnanca.

Z uvedeného vyplýva, že zamestnávateľ musí pri poskytnutí mzdy za obdobie dlhšie ako kalendárny štvrťrok:

  • určiť počet rozhodujúcich období, za ktoré sa mzda poskytuje,
  • vypočítať nominálnu hodnotu pomernej časti tejto mzdy pripadajúcu na jeden kalendárny štvrťrok,
  • určiť, aká časť z tejto nominálnej pomernej časti sa reálne pripočíta ku mzde zúčtovanej za kalendárny mesiac, v ktorom bola vyplatená, t. j. upraviť nominálnu sumu pomernej časti podľa podielu obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období,
  • zabezpečiť, aby sa zvyšná časť sumy nominálnej hodnoty pomernej časti preniesla do nasledujúceho, resp. nasledujúcich období a po úprave podľa podielu odpracovaného času z fondu pracovného času pre toto obdobie bola pripočítaná k zúčtovanej mzde v ďalšom štvrťroku.

Možnosť úpravy pomernej časti zložky mzdy podľa podielu obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období z fondu pracovného času za príslušné obdobie sa týka výlučne zložiek mzdy poskytovaných za obdobie dlhšie ako kalendárny štvrťrok. § 134 ods. 7 Zákonníka práce ustanovuje, že zamestnávateľ „prihliada“ na tento podiel, t. j. nie je ustanovená zákonná povinnosť upraviť nominálnu sumu pomernej časti podľa tohto pomeru. Zahrnutie nominálnej pomernej časti zložky mzdy bez jej úpravy by nemalo znamenať porušenie ustanovení Zákonníka práce.

Príklad č. 1:

Zamestnanec má uzatvorenú pracovnú zmluvu s týždenným pracovným časom 40 hodín a základnou mesačnou mzdou 860 €. V 2. štvrťroku 2014 neodpracoval 5 dní z dôvodu čerpania dovolenky a za odpracovaných 447,50 hodiny dosiahol mzdu 2 620 € (bez náhrady mzdy za dovolenku, ktorá sa do zúčtovanej mzdy nezapočítava). V júni mu bola vyplatená polročná odmena vo výške 300 €. V 3. štvrťroku 2014 neodpracoval 12 dní z dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti a za odpracovaných 399 hodín dosiahol mzdu 2 280 € (bez náhrady mzdy za dočasnú pracovnú neschopnosť).

Pre aplikáciu § 134 ods. 7 Zákonníka práce sú rozhodujúce údaje:

Rozhodujúce obdobie

Fond pracovného času

Odpracovaný čas

Podiel odpracovanej doby

Zúčtovaná mzda

Polročná odmena

Pomerná časť odmeny

2. štvrťrok

487,50

447,50

91,79 %

2 620

300

137,69

3. štvrťrok

495   

399  

80,61 %

2 280

 

120,92

Priemerný zárobok k 1. 7. 2014:

  • zúčtovaná mzda v rozhodujúcom období: 2 620 €,
  • pomerná časť polročnej odmeny po úprave podľa podielu odpracovaného času: 150 € x 91,79 % = 137,69 €,
  • odpracované hodiny v rozhodujúcom období: 447,50 hod.,
  • priemerný hodinový zárobok: 2 620 + 137,69 / 447,50 = 6,1624 €.

Priemerný zárobok k 1. 10. 2014:

  • zúčtovaná mzda v rozhodujúcom období: 2 280 €,
  • pomerná časť polročnej odmeny po úprave podľa podielu odpracovaného času: 150 € x 80,61 % = 120,92 €,
  • odpracované hodiny v rozhodujúcom období: 399 hod.,
  • priemerný hodinový zárobok: 2 280 + 120,92 / 399 = 6,0173 €.

Príklad č. 2:

Zamestnancovi bola vo vyúčtovaní mzdy za október 2014 poskytnutá z prevádzkových prostriedkov zamestnávateľa odmena pri príležitosti jeho životného jubilea v súlade s § 118 ods. 3 Zákonníka práce vo výške 600 €. Odmena sa rozdelí na štyri pomerné časti. Prvá štvrtina sa započíta do úhrnu zúčtovanej mzdy za 4. štvrťrok 2014, druhá štvrtina do úhrnu zúčtovanej mzdy za 1. štvrťrok 2015, tretia štvrtina do úhrnu zúčtovanej mzdy za 2. štvrťrok 2015 a štvrtá štvrtina do úhrnu zúčtovanej mzdy za 3. štvrťrok 2015.

Zúčtovanou mzdou na účely zistenia priemerného zárobku je súčet:

  • vyplatenej mzdy za mesiace spadajúce do rozhodujúceho obdobia, napr. základná mzda, mzdové zvýhodnenia, mesačné odmeny, štvrťročné odmeny,
  • pomernej časti tých zložiek mzdy, ktoré boli vyplatené počas rozhodujúceho obdobia, ale viažu sa na obdobie dlhšie ako jedno rozhodujúce obdobie, napr. polročné alebo ročné odmeny,
  • pomernej časti tých zložiek mzdy, ktoré boli vyplatené v predchádzajúcich rozhodných obdobiach a prenášajú sa z predchádzajúcich štvrťrokov do rozhodného obdobia.

Odpracovanou dobou v rozhodujúcom období na účely výpočtu priemerného zárobku je počet skutočne odpracovaných hodín počas rozhodujúceho obdobia, vrátane hodín práce nadčas, hodín aktívnej pracovnej pohotovosti na pracovisku, hodín odpracovaného sviatku a u zamestnancov odmeňovaných mesačnou mzdou aj hodín neodpracovaného sviatku (pretože ak sviatok pripadol na obvyklý pracovný deň zamestnanca, považuje sa za odpracovaný deň a patrí mu mzda).

Príklad č. 3:

Sviatok pripadol na obvyklý pracovný deň, zamestnanec nepracoval a bola mu vyplatená náhrada mzdy. Na účely výpočtu priemerného zárobku:

  • náhrada mzdy sa nezapočíta do úhrnu zúčtovanej mzdy v rozhodujúcom období,
  • mesačná mzda zamestnanca sa bude krátiť úmerne podielu hodín neodpracovaných z dôvodu sviatku,
  • sviatok sa považuje za neodpracovaný a nezapočíta sa do počtu odpracovaných hodín v rozhodujúcom období.

Sviatok pripadol na obvyklý pracovný deň, zamestnanec nepracoval a bola mu vyplatená mzda. Na účely výpočtu priemerného zárobku:

  • takto vyplatená mzda sa započíta do úhrnu zúčtovanej mzdy v rozhodujúcom období,
  • mesačná mzda zamestnanca sa nebude krátiť, aj keď zamestnanec z dôvodu sviatku nepracoval,
  • sviatok sa považuje za odpracovaný a neodpracované hodiny za sviatok sa započítajú do celkového počtu odpracovaných hodín v rozhodujúcom období.

Do počtu odpracovaných hodín zamestnanca sa nezapočítavajú:

  • neodpracované hodiny, napr. z dôvodu čerpania dovolenky, práceneschopnosti, prekážok v práci a pod.,
  • čas neaktívnej časti pracovnej pohotovosti na pracovisku.

Príklad č. 4:

Zamestnávateľ v októbri nariadil zamestnancovi 10 hodín pracovnej pohotovosti na pracovisku. Za aktívnu časť pracovnej pohotovosti, počas ktorej vykonával prácu, bola zamestnancovi zúčtovaná mzda za prácu nadčas a mzdové zvýhodnenie za prácu nadčas. Tieto zložky mzdy sa na účely zistenia priemerného zárobku započítavajú do úhrnu zúčtovanej mzdy a doba trvania aktívnej pracovnej pohotovosti do úhrnu odpracovanej doby. Za neaktívnu časť pracovnej pohotovosti, počas ktorej prácu nevykonával, bola zamestnancovi zúčtovaná mzda podľa § 96 ods. 3 Zákonníka práce vo výške minimálnej mzdy. Táto zložka mzdy sa na účely zistenia priemerného zárobku do úhrnu zúčtovanej mzdy nezapočítava, rovnako ako doba trvania neaktívnej pracovnej pohotovosti sa do úhrnu odpracovaného času nezapočítava.

Základnou podmienkou pre zistenie priemerného zárobku je, že zamestnanec odpracoval v rozhodujúcom období aspoň 22 pracovných dní alebo 170 pracovných hodín. Pri splnení tejto podmienky sa priemerný hodinový zárobok vypočíta ako podiel úhrnu zúčtovanej mzdy v rozhodujúcom období a počtu odpracovaných hodín v rozhodujúcom období. Priemerný hodinový zárobok sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta.

2. Pravdepodobný zárobok

Ak zamestnanec v rozhodujúcom období neodpracoval aspoň 22 dní alebo 170 hodín, podľa § 134 ods. 3 Zákonníka práce sa namiesto priemerného zárobku používa pravdepodobný zárobok. Pravdepodobný zárobok sa zistí:

  • zo mzdy, ktorú zamestnanec dosiahol od začiatku rozhodujúceho obdobia alebo
  • zo mzdy, ktorú by zrejme dosiahol v rozhodujúcom období.

Pravdepodobný zárobok sa teda môže zistiť:

  • z úhrnu predpokladanej hrubej mzdy, ktorú by zamestnanec dosiahol, kedy v rozhodujúcom období pracoval, a úhrnu odpracovaného času, ktorý by počas rozhodujúceho obdobia odpracoval alebo
  • z úhrnu hrubej mzdy, ktorú zamestnanec skutočne dosiahol od začiatku rozhodujúceho obdobia, a úhrnu odpracovaného času, ktorý počas rozhodujúceho obdobia skutočne odpracoval.

Aj pri zisťovaní pravdepodobného zárobku, rovnako ako pri zisťovaní priemerného zárobku, je rozhodujúcim obdobím kalendárny štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v ktorom sa zisťuje pravdepodobný zárobok. Rozhodujúcim obdobím v žiadnom prípade nemôže byť bežný kalendárny mesiac ani aktuálny kalendárny štvrťrok. Aj pravdepodobný zárobok sa zisťuje vždy k prvému dňu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po rozhodujúcom období a používa sa počas celého štvrťroka.

Ak zamestnanec v rozhodujúcom období u zamestnávateľa pracoval, ale nesplnil podmienku pre zistenie priemerného zárobku a existuje možnosť výberu spôsobu zistenia pravdepodobného zárobku, zamestnávateľ by mal uplatniť spôsob, ktorý by najviac zodpovedal predpokladanému priemernému zárobku.

Príklad č. 5:

Zamestnanec v rozhodujúcom období z dôvodu pracovnej neschopnosti odpracoval iba 86 hodín a dosiahol mzdu 326,80 €. V rozhodujúcom období mu bola vyplatená aj jednorazová odmena 600 €. Pravdepodobný zárobok môže zamestnávateľ zistiť:

  • z dosiahnutej hrubej mzdy v rozhodujúcom období: 926,80 / 86 = 10,7767 €,
  • z predpokladanej hrubej mzdy, ktorú by zamestnanec dosiahol, keby v rozhodujúcom období (495 hodín) pracoval a dosiahol by mzdu 2 481 € (495 x 3,80 + 600) : 2 481 / 495 = 5,0121 €.

Zamestnávateľ by mal uplatniť druhý spôsob výpočtu pravdepodobného zárobku, pretože tento vo väčšej miere zodpovedá predpokladanému priemernému zárobku.

Ak zamestnanec v rozhodujúcom období u zamestnávateľa nepracoval, pravdepodobný zárobok je možné zistiť iba z predpokladanej mzdy, ktorú by dosiahol, keby v rozhodujúcom období pracoval. Rozhodujúce pre určenie pravdepodobného zárobku sú dohodnuté mzdové podmienky, ktoré predurčujú, akú mzdu by zamestnanec dosiahol, keby pracoval, a tiež podmienky, v ktorých by zamestnanec pracoval. Znamená to, že pri výpočte predpokladanej mzdy je nutné zohľadniť dohodnutú základnú mzdu a tiež príplatky a mzdové zvýhodnenia prináležiace za prácu napr. vo viaczmenných prevádzkach.

Príklad č. 6:

Zamestnankyni skončila rodičovská dovolenka dňa 2. 10. 2014. Od 3. 10. 2014 do 16. 10. 2014 sa rozhodla čerpať nevyčerpanú dovolenku. Zamestnávateľ žiadosti o čerpanie dovolenky vyhovel a zamestnankyňa nastúpi do práce po vyčerpaní dovolenky 17. 10. 2014. Jej mesačná mzda bude 550 € a pracovný úväzok 30 hodín týždenne.

Zamestnankyňa v rozhodujúcom období nepracovala, ale keby pracovala, jej mzdové podmienky a týždenný pracovný čas by boli na úrovni mzdových podmienok a pracovného času dohodnutých od nástupu do zamestnania. Na účely náhrady mzdy za dovolenku zamestnávateľ určí pravdepodobný zárobok ako podiel pravdepodobnej mzdy za 3. štvrťrok 2014 a úhrnu pracovných hodín, ktoré by zamestnankyňa odpracovala, ak by v rozhodujúcom období pracovala, t. j.: 1 650 / 396 = 4,166 €. Náhrada mzdy za dovolenku činí: 10 x 6 x 4,166 = 249,96 €.

Zákonník práce neustanovuje, ako zistiť mzdu, ktorú by zamestnanec dosiahol, ak by počas rozhodujúceho obdobia u zamestnávateľa pracoval. V praxi nastávajú aj situácie, keď predpokladanú mzdu nie je možné zistiť z naposledy dohodnutých mzdových podmienok, napr. z dôvodu neaktuálnosti pri zamestnankyni po niekoľkoročnej materskej dovolenke, pri dlhodobo uvoľnenom zamestnancovi na výkon verejnej funkcie a pod. V takýchto prípadoch sa môže uplatniť aj iný spôsob zistenia predpokladanej mzdy, a to:

  • určením pravdepodobného zárobku porovnaním so zárobkami dosiahnutými porovnateľnými zamestnancami, t. j. zamestnancami vykonávajúcimi práce rovnakého druhu alebo práce rovnakého charakteru a zložitosti, v rovnakom povolaní alebo v rovnakom zaradení do tej istej tarifnej triedy, s rovnakou výškou mzdového ohodnotenia,
  • valorizovaním naposledy zisteného priemerného zárobku zamestnanca podľa nárastu priemerných zárobkov u ostatných zamestnancov alebo podľa údajov o medziročných rastoch priemernej mzdy vyhlásených Štatistickým úradom, predovšetkým u zamestnancov, ktorí nemajú u zamestnávateľa porovnateľných zamestnancov.

Príklad č. 7:

Zamestnankyni skončila rodičovská dovolenka 10. 10. 2014. So zamestnávateľom sa dohodla na skončení pracovného pomeru podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce. Vznikol jej nárok na odstupné vo výške trojnásobku priemerného mesačného zárobku, ktoré jej bude zúčtované vo vyúčtovaní za október 2014. Zamestnankyňa v rozhodujúcom období nepracovala, zamestnávateľ je na účely výpočtu odstupného povinný zistiť pravdepodobný zárobok, pričom musí vychádzať z predpokladanej mzdy, ktorú by dosiahla, keby v rozhodujúcom období pracovala.

Sumu predpokladanej mzdy nie je možné zistiť z naposledy dohodnutých mzdových podmienok, pretože takto zistená mzda by bola nereálna. Pri zistení predpokladanej mzdy preto bude zamestnávateľ vychádzať zo mzdových podmienok porovnateľnej zamestnankyne, ktorá vykonáva rovnaký druh práce, s rovnakou kvalifikáciou a odbornou praxou, ako by vykonávala aj zamestnankyňa, kedy sa do práce vrátila. Zamestnávateľ nemôže priamo použiť aktuálny priemerný zárobok porovnateľnej zamestnankyne, pretože by to nebolo v súlade s § 134 ods. 3 Zákonníka práce, ktorý vyžaduje zistenie sumy mzdy, ktorú by zamestnankyňa dosiahla, keby pracovala. Zamestnávateľ je povinný zo zistenej predpokladanej mzdy zistiť pravdepodobný zárobok ako podiel predpokladanej mzdy v rozhodujúcom období a úhrnu pracovných hodín, ktoré by zamestnankyňa odpracovala v rozhodujúcom období.

3. Priemerný zárobok vo viacerých pracovných vzťahoch

Ak zamestnanec vykonáva prácu v niekoľkých pracovných vzťahoch u toho istého zamestnávateľa, podľa § 134 ods. 8 Zákonníka práce mzda sa posudzuje v každom pracovnoprávnom vzťahu samostatne, t. j. priemerný zárobok sa zisťuje v každom pracovnoprávnom vzťahu samostatne.

Príklad č. 8:

Zamestnanec má so zamestnávateľom uzatvorené dva súbežné pracovné pomery. Jeden pracovný pomer má s týždenným pracovným časom 40 hodín a druhý so skráteným pracovným časom 10 hodín týždenne. V období júl, august a september v prvom pracovnom pomere odpracoval 495 hodín a dosiahol zúčtovanú mzdu 2 100 € a v druhom pracovnom pomere odpracoval 132 hodín a dosiahol zúčtovanú mzdu 330 €. Priemerný hodinový zárobok k 1. 10. bude:

  • v prvom pracovnom pomere: 2 100 / 495 = 4,2424 €,
  • v druhom pracovnom pomere: 330 / 132 = 2,5000 €.

Zamestnanec čerpal v októbri 3 dni dovolenky v obidvoch pracovných pomeroch. Náhrada mzdy zo dovolenku mu patrí:

  • v prvom pracovnom pomere: 24 hodín x 4,2424 = 101,82 €,
  • v druhom pracovnom pomere: 6 hodín x 2,5000 = 15,00 €.

4. Minimálna výška priemerného zárobku a úprava priemerného zárobku

Zistený alebo používaný priemerný zárobok sa môže upraviť iba v súlade s § 134 ods. 5 Zákonníka práce, a to vtedy:

  • ak priemerný zárobok zamestnanca je nižší ako minimálna mzda,
  • ak zamestnávateľ zmení ustanovený týždenný pracovný čas podľa § 85 ods. 5 Zákonníka práce.

Priemerný zárobok zamestnanca nesmie byť nižší ako minimálna mzda. Ak je vypočítaný alebo používaný priemerný zárobok nižší, musí sa zvýšiť na sumu zodpovedajúcu minimálnej mzde, resp. na výšku zodpovedajúcu sadzbe príslušného minimálneho mzdového nároku ustanovenej v Zákonníku práce. Minimálna výška priemerného zárobku je ustanovená v závislosti od toho, či zamestnávateľ má alebo nemá odmeňovanie dohodnuté v kolektívnej zmluve.

Ak je odmeňovanie zamestnancov dohodnuté v kolektívnej zmluve minimálnou hranicou priemerného zárobku zamestnanca, je suma minimálnej mzdy dohodnutá v kolektívnej zmluve.

Ak je priemerný zárobok zamestnanca nižší ako minimálna mzda dohodnutá v kolektívnej zmluve a na ktorú by zamestnancovi vznikol nárok v mesiaci, v ktorom nastala potreba priemerný zárobok použiť, zamestnávateľ je povinný priemerný zárobok zamestnanca zvýšiť na úroveň minimálnej mzdy dohodnutej v kolektívnej zmluve, a to od platnosti ustanovenia v kolektívnej zmluve.

Príklad č. 9:

Zamestnávateľ uzatvoril kolektívnu zmluvu s účinnosťou od 1. 4. 2014, v ktorej dohodol mesačnú minimálnu mzdu 390 € a hodinovú minimálnu mzdu 2,242 €. Ak zamestnávateľ zistí k 1. 4. 2014 a k ďalším prvým dňom rozhodujúceho obdobia u niektorého zamestnanca priemerný zárobok nižší ako 2,2420 €, je povinný zistený priemerný zárobok upraviť na túto úroveň.

Ak odmeňovanie zamestnancov nie je dohodnuté v kolektívnej zmluve, minimálnou hranicou priemerného zárobku je sadzba príslušného minimálneho mzdového nároku určeného ako násobok ustanovenej hodinovej minimálnej mzdy pri týždennom pracovnom čase 40 hodín a koeficientu v závislosti od stupňa náročnosti práce. Ak je priemerný hodinový zárobok zamestnanca nižší ako príslušná sadzba minimálneho mzdového nároku, zamestnávateľ je povinný priemerný zárobok zamestnanca zvýšiť na sumu zodpovedajúcu tomuto minimálnemu mzdovému nároku.

Podľa nariadenia vlády SR č. 321/2013 Z. z., ktorým sa ustanovuje suma minimálnej mzdy, minimálna mzda v roku 2014 je:

  • 352 € za mesiac pre zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou,
  • 2,023 € za každú hodinu odpracovanú zamestnancom.

Sumy minimálneho mzdového nároku sú nasledovné:

Stupeň

náročnosti

Koeficient

minimálnej mzdy

Minimálny mzdový nárok

40,00 hod.

týždenný prac. čas

38,75 hod.

týždenný prac. čas

37,50 hod.

týždenný prac. čas

1

1,0

2,0230

2,0883

2,1579

2

1,2

2,4276

2,5059

2,5894

3

1,4

2,8322

2,9236

3,0210

4

1,6

3,2368

3,3412

3,4526

5

1,8

3,6414

3,7589

3,8842

6

2,0

4,0460

4,1765

4,3157

Príklad č. 10:

Zamestnanec pracoval v prevádzke so 40-hodinovým týždenným pracovným časom na pracovnom mieste zaradenom do 3. stupňa náročnosti práce. Jeho hodinový priemerný zárobok k 1. 10. 2014 je 2,9952 €. Od 13. 10. 2014 bol preradený na pracovné miesto zaradené do 4. stupňa náročnosti práce, pre ktorý je ustanovený minimálny hodinový mzdový nárok 3,2368 €. Od 13. 10. 2014 je zamestnávateľ povinný upraviť jeho priemerný hodinový zárobok na 3,2368 €.

Zamestnávateľ je povinný upraviť zistený alebo používaný priemerný zárobok aj pri zmene ustanoveného týždenného pracovného času, napr. pri zmene dĺžky ustanoveného týždenného pracovného času, pri prechode z jednozmennej prevádzky na dvojzmennú alebo naopak. Úprava priemerného zárobku sa týka len zmien ustanoveného týždenného pracovného času podľa § 85 ods. 5 Zákonníka práce, netýka sa skrátenia alebo predĺženia dohodnutého týždenného pracovného času zamestnanca podľa § 49 Zákonníka práce.

Pri skrátení ustanoveného týždenného pracovného času zamestnávateľ zvýši priemerné zárobky dotknutých zamestnancov nepriamo úmerne skráteniu týždenného pracovného času, a to odo dňa účinnosti zmeny ustanoveného týždenného pracovného času.

Príklad č. 11:

Z dôvodu dočasnej potreby zvýšenia výroby sa zamestnávateľ dohodol so zástupcami zamestnancov na zavedení trojzmennej prevádzky s ustanoveným týždenným pracovným časom 37,5 hodiny od 1. 10. 2014.

Dovtedy zamestnanci pracovali v ustanovenom týždennom pracovnom čase 40 hodín. Zamestnávateľ je povinný priemerný zárobok zamestnancov zistený k 1. 10. 2014 zvýšiť v pomere 40/37,5, t. j. o 6,66 %. Ak by k zvýšeniu priemerného zárobku nedošlo, zamestnanci by boli pri výpočte náhrad mzdy poškodení. Napríklad k 1. 10. 2014 zistený priemerný zárobok za podmienok pri ustanovenom týždennom pracovnom čase 40 hodín 4,2571 € je potrebné zvýšiť o 6,66 % na 4,5406 €. Pri čerpaní týždňa dovolenky pri ustanovenom týždennom pracovnom čase 37,5 hodiny bude náhrada mzdy 37,5 x 4,5406 = 170,30 €, t. j. rovnaká, aká by bola pri 40-hodinovom týždennom pracovnom čase (40 x 4,2571 = 170,30 €). Ak by však k zvýšeniu priemerného zárobku nedošlo, náhrada mzdy by bola len vo výške 37,5 x 4,2571 = 159,60 €.

Pri predĺžení ustanoveného týždenného pracovného času zamestnávateľ zníži priemerné zárobky dotknutých zamestnancov nepriamo úmerne zvýšeniu týždenného pracovného času, a to odo dňa účinnosti zmeny ustanoveného týždenného pracovného času.

Príklad č. 12:

Z dôvodu zníženia výroby sa zamestnávateľ so zástupcami zamestnancov dohodol na zmene dvojzmennej prevádzky s ustanoveným týždenným pracovným časom 38,75 hodiny na jednozmennú prevádzku s ustanoveným týždenným pracovným časom 40 hodín od 27. 10. 2014. Priemerný zárobok zamestnancov zistený k 1. 10. 2014 a používaný do 26. 10. 2014 musí zamestnávateľ znížiť v pomere 38,75/40, t. j. o 3,12 %.

5. Priemerný mesačný zárobok

Priemerný zárobok sa zisťuje ako priemerný hodinový zárobok. V praxi sa však často používa aj priemerný mesačný zárobok. Podľa § 134 ods. 4 Zákonníka práce priemerný mesačný zárobok sa určí tak, že platný priemerný hodinový zárobok zamestnanca sa vynásobí priemerným počtom pracovných hodín pripadajúcich v roku na jeden kalendárny mesiac vyplývajúci z týždenného pracovného času zamestnanca. Na určenie priemerného počtu hodín pripadajúcich na jeden mesiac je rozhodujúci týždenný pracovný čas daného zamestnanca a nie ustanovený týždenný pracovný čas na pracovisku.

Ak má zamestnanec dohodnutý pracovný pomer na kratší pracovný čas, tak aj priemerný počet hodín pripadajúcich na mesiac bude zodpovedať kratšiemu pracovnému času.

Spôsob zistenia priemerného počtu hodín pripadajúcich na jeden mesiac Zákonník práce neustanovuje. Spôsob výpočtu, ako aj zaokrúhľovanie veličín môže zamestnávateľ po dohode so zástupcami zamestnancov ustanoviť vo vnútornom predpise.

V praxi môžu byť základom pre výpočet tieto veličiny:

  • priemerný rok s počtom 365,25 kalendárneho dňa (v priemernom roku je eliminovaný vplyv priestupných rokov),
  • priemerný počet týždňov v roku: 365,25/7 = 52,1786,
  • priemerný počet týždňov za mesiac: 52,1786/12 = 4,3482,
  • priemerný počet hodín pripadajúcich na mesiac: týždenný pracovný čas zamestnanca x priemerný počet týždňov na mesiac.

Pri uplatnení tohto postupu je priemerný mesačný zárobok zamestnanca s týždenným pracovným časom vo všetkých mesiacoch kalendárneho štvrťroka rovnaký, bez ohľadu na to, aký bol skutočný mesačný fond pracovných hodín.

Priemerný mesačný zárobok sa v súlade s § 134 ods. 4 Zákonníka práce zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor.

Príklad č. 13:

Príklady výpočtu priemerného počtu hodín pripadajúcich na mesiac podľa pracovného času zamestnanca pri uplatnení matematického zaokrúhľovania na jedno desatinné miesto:

Týždenný pracovný čas zamestnanca

Priemerný počet hodín pripadajúcich na jeden mesiac

40 hodín

173,9

38,75 hodiny

168,5

37,50 hodiny

163,1

30 hodín

130,4

25 hodín

108,7

 

Príklad č. 14:

Zamestnanec pracoval u zamestnávateľa od 1. 3. 2001 s týždenným pracovným časom 30 hodín. Priemerný hodinový zárobok zamestnanca k 1. 10. 2014 bol 2,9951 €. Pracovný pomer skončil výpoveďou podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce dňa 31. 10. 2014. Zamestnancovi patrí odstupné podľa § 76 ods. 1 písm. c) Zákonníka práce v sume trojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku.

Pri výpočte priemerného mesačného zárobku zamestnávateľ použije priemerný hodinový zárobok zamestnanca zistený k 1. 10. 2014, ktorý vynásobí priemerným počtom pracovných hodín pripadajúcich v roku na jeden mesiac pri 30-hodinovom pracovnom čase zamestnanca, t. j. 2,9951 x 130,4 = 390,03 €. Zamestnancovi patrí odstupné vo výške: 390,03 x 3 = 1 170,09 €.

V prípade potreby zistenia priemerného mesačného čistého zárobku sa tento zistí v súlade s § 134 ods. 9 Zákonníka práce tak, že od priemerného mesačného zárobku sa odpočítajú sumy poistného na sociálne poistenie, príspevku na doplnkové dôchodkové sporenie, preddavku poistného na zdravotné poistenie a preddavku na daň z príjmov fyzických osôb vypočítané podľa podmienok a sadzieb platných pre zamestnanca v mesiaci, v ktorom sa tento zárobok zisťuje.

6. Dohoda podrobností o zisťovaní priemerného zárobku

Zamestnávateľ môže v súlade s § 134 ods. 11 Zákonníka práce dohodnúť so zástupcami zamestnancov podrobnosti o zisťovaní priemerného zárobku.

Dohodnuté podrobnosti však nemôžu byť v rozpore s ustanoveniami Zákonníka práce, napr. dohodnúť nie je možné zisťovanie priemerného zárobku v iných intervaloch ako štvrťročných, uplatnenie pomerných častí tých zložiek mzdy, ktoré sa týkajú jedného štvrťroka a pod. Dohodnúť sa môžu spresnenia, ktoré sa týkajú napr.:

  • spôsobu zahrnutia mzdy poskytovanej za dlhšie ako štvrťročné obdobie do priemerného zárobku, vrátane uplatnenia úpravy nominálnej pomernej časti mzdy podľa odpracovaného času,
  • výpočtu pomernej časti mzdy v prípade poskytovania mimoriadnych odmien,
  • určenia počtu pracovných hodín v mesiaci na účely určenia priemerného počtu pracovných hodín pripadajúcich na jeden mesiac, vrátane spôsobu zaokrúhľovania,
  • spôsobu zisťovania pravdepodobného zárobku.

7. Použitie priemerného zárobku

Použitie priemerného zárobku vyplýva z ustanovení Zákonníka práce, predovšetkým pri peňažnom plnení zamestnávateľa zamestnancovi.

Od priemerného zárobku sa odvodzujú nasledovné plnenia:

Použitie priemerného zárobku

Náhrada mzdy

Ustanovenie ZP

Mzdové nároky z pracovného pomeru, ktoré smrťou zamestnanca nezanikajú a prechádzajú postupne priamo na manžela, deti a rodičov

v sume do štvornásobku PMZ

§ 35 ods. 1

Peňažná náhrada, na ktorú má nárok zamestnávateľ, ak zamestnanec nezotrvá počas plynutia výpovednej doby u zamestnávateľa (ak sa na náhrade dohodli)

najviac v sume, ktorá je súčinom PMZ a dĺžky výpovednej doby

§ 62 ods. 8

Náhrada mzdy pri okamžitom skončení pracovného pomeru zo strany zamestnanca

v sume PMZ za výpovednú dobu dvoch mesiacov

§ 69 ods. 4

Náhrada mzdy pri porušení pracovnoprávnych predpisov v rámci hromadného prepúšťania

najmenej v sume dvojnásobku PHZ

§ 73 ods. 8

Odstupné pri skončení pracovného pomeru výpoveďou alebo dohodou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) alebo b) alebo z dôvodov, že zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu

najmenej v sume príslušného násobku PMZ v závislosti od dĺžky trvania pracovného pomeru

§ 76 ods. 1 a 2

Odstupné, ak zamestnávateľ skončí pracovný pomer výpoveďou alebo dohodou z dôvodu, že zamestnanec nesmie vykonávať prácu pre pracovný úraz, chorobu z povolania alebo ohrozenie touto chorobou alebo ak na pracovisku dosiahol najvyššiu prípustnú expozíciu

najmenej v sume desaťnásobku PMZ

§ 76 ods. 3

Odchodné pri prvom skončení pracovného pomeru po vzniku nároku na starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je viac ako 70 %

najmenej v sume PMZ

§ 76a ods. 1

Odchodné pri skončení pracovného pomeru po priznaní predčasného starobného dôchodku

najmenej v sume PMZ

§ 76a ods. 2

Náhrada mzdy pri neplatnej výpovedi alebo pri neplatnom skončení pracovného pomeru, ak zamestnanec zamestnávateľovi oznámil, že trvá na ďalšom zamestnávaní

v sume PHZ za obdobie odo dňa oznámenia do času, keď zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru

§ 79 ods. 1

Náhrada mzdy pri neplatnom skončení pracovného pomeru, ak zamestnanec netrvá na tom, aby ho zamestnávateľ naďalej zamestnával

v sume PHZ za výpovednú dobu dvoch mesiacov

§ 79 ods. 4

Mzdové zvýhodnenie za prácu nadčas

najmenej 25 % PHZ,

§ 121 ods. 1

najmenej 35 % PHZ, ak zamestnanec vykonáva rizikové práce

 

Mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok

najmenej 50 % PHZ

§ 122 ods. 1

Náhrada mzdy za sviatok, ktorý pripadol na obvyklý pracovný deň zamestnanca a v dôsledku neho nepracoval

v sume PHZ

§ 122 ods. 3

Doplatok pri preradení na inú prácu z dôvodu ohrozenia chorobou z povolania, karanténneho opatrenia alebo odvracania živelnej udalosti, hroziacej nehody alebo na zmiernenie bezprostredných následkov

najmenej do sumy PHZ platného pred preradením, počas preradenia, najdlhšie 12 mesiacov

§ 125 ods. 1

Náhrada mzdy pri účasti na rekondičných pobytoch, na povinných lekárskych prehliadkach, na účasť zástupcov zamestnancov na vzdelávaní

v sume PHZ

§ 138 ods. 1

Náhrady mzdy za účasť na darovaní krvi, aferéze a darovaní ďalších biologických materiálov

v sume PHZ za nevyhnutne potrebný čas

§ 138 ods. 2

Náhrada mzdy pri plnení brannej povinnosti a pri plnení úloh odbornej prípravy v ozbrojených silách

v sume PHZ

§ 139 ods. 6

Náhrada mzdy pri zvyšovaní kvalifikácie v súlade s potrebou zamestnávateľa v rozsahu podľa § 140 ods. 3 a 4

v sume PHZ

§ 140 ods. 2

Náhrada mzdy za pracovné voľno na vyšetrenie alebo ošetrenie zamestnanca v zdravotníckom zariadení

v sume PHZ za nevyhnutne potrebný čas, najviac za 7 dní v kalendárnom roku

§ 141 ods. 2 písm. a) bod 1

Náhrada mzdy za pracovné voľno na preventívne lekárske prehliadky súvisiace s tehotenstvom

v sume PHZ za nevyhnutne potrebný čas

§ 141 ods. 2 písm. a) bod 3

Náhrada mzdy za pracovné voľno pri narodení dieťaťa na prevoz matky dieťaťa do zdravotníckeho zariadenia a späť

v sume PHZ za nevyhnutne potrebný čas

§ 141 ods. 2 písm. b)

Náhrada mzdy za pracovné voľno na sprevádzanie rodinného príslušníka do zdravotníckeho zariadenia na vyšetrenie alebo ošetrenie

v sume PZH za nevyhnutne potrebný čas, najviac za 7 dní v kalendárnom roku

§ 141 ods. 2 písm. c) bod 1

Náhrada mzdy za pracovné voľno na sprevádzanie zdravotne postihnutého dieťaťa do zariadenia sociálnej starostlivosti alebo špeciálnej školy

v sume PZH za nevyhnutne potrebný čas, najviac za 10 dní v kalendárnom roku

§ 141 ods. 2 písm. c) bod 2

Náhrada mzdy za pracovné voľno pri úmrtí rodinného príslušníka a účasti na jeho pohrebe

v sume PHZ za 2 dni pri úmrtí manžela alebo dieťaťa a na ďalší deň za účasť na pohrebe

§ 141 ods. 2 písm. d) bod 1

 

v sume PHZ za 1 deň na účasť na pohrebe rodiča a súrodenca zamestnanca, rodiča a súrodenca jeho manžela, manžela súrodenca zamestnanca a na ďalší deň, ak zamestnanec obstaráva pohreb

§ 141 ods. 2 písm. d) bod 2

v sume PHZ, najviac na 1 deň na účasť na pohrebe prarodiča alebo vnuka zamestnanca, prarodiča jeho manžela, inej osoby, ak žila so zamestnancom v domácnosti a na ďalší deň, ak zamestnanec obstaráva pohreb

§ 141 ods. 2 písm. d) bod 3

Náhrada mzdy za pracovné voľno na účasť na vlastnej svadbe

v sume PHZ za jeden deň

§ 141 ods. 2 písm. e)

Náhrada mzdy pri znemožnení cesty do zamestnania z poveternostných dôvodov individuálnym dopravným prostriedkom zamestnanca so zdravotným postihnutím

v sume PZH za nevyhnutne potrebný čas, najviac za 1 deň

§ 141 ods. 2 písm. f)

Náhrada mzdy za pracovné voľno na sťahovanie zamestnanca v záujme zamestnávateľa

v sume PHZ za nevyhnutne potrebný čas

§ 141 ods. 2 písm. h)

Náhrada mzdy za pracovné voľno na vyhľadanie nového miesta pri skončení pracovného pomeru výpoveďou danou zamestnávateľom alebo z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) až c)

v sume PHZ za nevyhnutne potrebný čas, najviac za poldeň v týždni počas výpovednej doby

§ 141 ods. 2 písm. i)

Náhrada mzdy za ďalšie pracovné voľno s náhradou mzdy po dohode so zamestnávateľom

v sume PHZ

§ 141 ods. 3

Náhrada mzdy za dočasné prerušenie výkonu práce zamestnanca dôvodne podozrivého zo závažného porušenia pracovnej disciplíny

najmenej v sume 60 % PHZ za nevyhnutne potrebný čas, najdlhšie za 1 mesiac

§ 141a

Náhrada mzdy, ak zamestnanec nemôže vykonávať prácu pre prekážky na strane zamestnávateľa z prevádzkových dôvodov

v sume PHZ

§ 142 ods. 1

Náhrada mzdy, ak zamestnanec nemôže vykonávať prácu pre prekážky na strane zamestnávateľa pre nepriaznivé poveternostné vplyvy

v sume najmenej 50 % PHZ

§ 142 ods. 2

Náhrada mzdy, ak zamestnanec nemôže vykonávať prácu pre iné prekážky na strane zamestnávateľa

v sume PHZ

§ 142 ods. 3

Náhrada mzdy, ak zamestnanec nemôže vykonávať prácu pre prekážky na strane zamestnávateľa z vážnych prevádzkových dôvodov uvedených v písomnej dohode so zástupcami zamestnancov

v sume určenej dohodou, najmenej 60 % PHZ

§ 142 ods. 4

Náhrada mzdy za osobitné prestávky určené na dojčenie dieťaťa

v sume PHZ, za dobu podľa § 170 ods. 2

§ 170 ods. 3

Náhrada škody, ak zamestnanec na hroziacu škodu neupozornil alebo nezakročil, ktorú môže zamestnávateľ požadovať od zamestnanca

v sume najviac štvornásobku PMZ

§ 181 ods. 1

Náhrada škody spôsobenej z nedbanlivosti, ktorú zamestnávateľ požaduje od zamestnanca

v sume najviac štvornásobku PMZ zamestnanca pred porušením povinností, ktorým spôsobil škodu

§ 186 ods. 2

Náhrada škody pri spoločnej zodpovednosti za schodok určená podielom podľa pomeru priemerných zárobkov

v sume najviac PMZ pred vznikom škody (s výnimkou vedúceho zamestnanca a jeho zástupcu)

§ 189 ods. 3

  • PHZ– priemerný hodinový zárobok
  • PMZ – priemerný mesačný zárobok

 

Poznámka redakcie:
§ 134 Zákonníka práce

Poznámky pod čiarou:


Autor: Ing. Eva Gášpárová

Súvisiace príklady z praxe

Súvisiace odborné články

Súvisiace komentované ustanovenia

Súvisiace právne predpisy ZZ SR

Funkcie

Partner

Nastavenie súborov cookies

Táto webová stránka používa rôzne cookies pre poskytovanie online služieb, na účely prihlásenia, poskytovania obsahu prostredníctvom tretích strán, analýzu návštevnosti a iné. V súlade s platnou legislatívou prosíme o potvrdenie súhlasu alebo nastavenie vašich preferencií. Ďakujeme.

Viac informácií.