Pracovný čas

Pracovný čas je jedným zo základných atribútov pracovnoprávneho vzťahu. Zamestnanca okrem toho, akú prácu bude vykonávať, aká bude finančná odmena za vykonávanú prácu, zaujíma predovšetkým to, koľko času bude dohodnutej práci venovať, teda aký bude rozsah jeho pracovného času. Zároveň je pre každého zamestnanca dôležitý aj spôsob, akým bude jeho pracovný čas rozvrhnutý, či bude mať dostatočný priestor na svoj súkromný a rodinný život, na odpočinok a mimopracovné aktivity.

Úprava pracovného času v zákone č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“) vychádza zo smerníc Európskej únie, dohovorov Medzinárodnej organizácie práce, z rozsudkov Európskeho súdneho dvora, poznatkov zamestnávateľov, zamestnancov aj inšpektorov práce pri uplatňovaní pracovnoprávnych predpisov v aplikačnej praxi.

Zo zmeny smerníc alebo prijatím nových smerníc EÚ, vydaním rozsudku Európskeho súdneho dvora, ratifikáciou dohovoru MOP alebo ako reakcia na potreby aplikačnej praxe môže vyplynúť aj potreba zmeny v ustanoveniach zákona upravujúcich pracovný čas.

Výklad niektorých pojmov

Pracovný čas – podľa § 85 ods. 1 Zákonníka práce je pracovný čas časový úsek, v ktorom je zamestnanec k dispozícii zamestnávateľovi, vykonáva prácu a plní povinnosti v súlade s pracovnou zmluvou.

Doba odpočinku – je akákoľvek doba, ktorá nie je pracovným časom.

Pracovná zmena – je časť ustanoveného týždenného pracovného času, ktorý je zamestnanec povinný na základe vopred určeného rozvrhu pracovných zmien odpracovať v rámci 24 hodín po sebe nasledujúcich a prestávka v práci (§ 90 ods. 1 Zákonníka práce).

Ustanovený týždenný pracovný čas – je pracovný čas určený zamestnávateľom podľa § 85 ods. 1, 5 až 7 Zákonníka práce (§ 85 ods. 8 Zákonníka práce).

Určený týždenný pracovný čas – čas, ktorý je zamestnanec povinný odpracovať v konkrétnom týždni, na základe rozvrhnutia ustanoveného týždenného pracovného času je určený týždenný pracovný čas (§ 85 ods. 8 Zákonníka práce).

Priemerný týždenný pracovný čas podľa § 85 ods. 9 Zákonníka práce

Podľa tohto ustanovenia zákona nesmie priemerný týždenný pracovný čas zamestnanca vrátane práce nadčas prekročiť 48 hodín.

V danom prípade sa sleduje nielen priemerný rozsah ustanoveného pracovného času, ale sleduje sa priemer súčtu pracovného času, ktorý pozostáva z:

a) ustanoveného týždenného pracovného času,
b) neaktívnej časti pracovnej pohotovosti na pracovisku, keďže sa neaktívna časť pracovnej pohotovosti na pracovisku považuje za pracovný čas (§ 96 ods. 2 Zákonníka práce),
c) práce nadčas.

Obdobie, za ktoré sa uvedený priemer sleduje, vyplýva zo spôsobu, akým je rozvrhnutý ustanovený týždenný pracovný čas a práca nadčas (§ 86, § 87, § 87a, § 88 a § 97 Zákonníka práce).

Priemerný týždenný pracovný čas zamestnanca vrátane práce nadčas môže prekročiť 48 hodín za obdobie štyroch mesiacov po sebe nasledujúcich len v prípade, ak ide o zdravotníckeho zamestnanca podľa osobitného predpisu a ak zamestnanec s takým rozsahom pracovného času súhlasí. Zamestnanec má právo odvolať daný súhlas. Odvolanie súhlasu je účinné uplynutím jedného mesiaca od jeho písomného oznámenia zamestnávateľovi. Priemerný týždenný pracovný čas zamestnanca vrátane práce nadčas nesmie v tomto prípade presiahnuť 56 hodín.

Článok je uvedený v skrátenom znení. Celé znenie článku k pracovnému času nájdete v súvisiacich odborných článkoch:
- Priemerný týždenný pracovný čas podľa § 85 ods. 9 Zákonníka práce
- Rozvrhnutie pracovného času
- Pružný pracovný čas
- Prestávka na odpočinok a jedenie
- Zákaz práce v dňoch pracovného pokoja
- Práca nadčas
- Pracovný čas pri nočnej práci a evidencia pracovného času

Autor: JUDr. Zlatica Balážová