Nezdaniteľné časti základu dane za rok 2014

Za zdaňovacie obdobie roku 2014 si môže fyzická osoba znížiť zákonom vymedzený základ dane z príjmov najviac o štyri nezdaniteľné časti základu dane: na daňovníka, na manželku (manžela), dobrovoľné príspevky na starobné dôchodkové sporenie a príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie.

Nezdaniteľné časti základu dane možno uplatniť za podmienok uvedených v § 11 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Spoločné pre všetky nezdaniteľné časti základu dane je to, že znižujú len základ dane vypočítaný z príjmov podľa § 5 (zo závislej činnosti) a § 6 ods. 1 a 2 (z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti) zákona o dani z príjmov.

Obsah

Dátum publikácie:1. 10. 2014
Autor:Ing. Martina Oravcová
Oblasti práva: Správne právo / Dane a poplatky / Daň z príjmov
Právny stav od:1. 1. 2014
Právny stav do:31. 12. 2014

Za zdaňovacie obdobie roku 2014 si môže fyzická osoba znížiť zákonom vymedzený základ dane z príjmov najviac o štyri nezdaniteľné časti základu dane: na daňovníka, na manželku (manžela), dobrovoľné príspevky na starobné dôchodkové sporenie a príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie. U zamestnancov zamestnávateľ už v priebehu roka pri výpočte preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti môže uplatňovať mesačne 1/12 nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka na základe podpísaného vyhlásenia. Na túto nezdaniteľnú časť základu dane má nárok každý daňovník, pričom pri vyššom základe dane a u poberateľov niektorých dôchodkov je krátená alebo nárok na jej uplatnenie nevznikne. Ostatné nezdaniteľné časti sa uplatnia až pri ročnom zúčtovaní preddavkov, resp. pri podaní daňového priznania. Tieto nezdaniteľné časti sa uplatnia u zamestnávateľa v žiadosti o vykonanie ročného zúčtovania, ku ktorej sa prikladajú príslušné doklady, pričom ich výšku vypočíta zamestnávateľ. Ak si daňovník vysporiadava daňové povinnosti sám v daňovom priznaní, musí si výšku nezdaniteľných častí základu dane vypočítať. K výpočtu slúži pomôcka, ktorá je súčasťou tlačiva daňového priznania. Pre uplatnenie nezdaniteľných častí základu dane zákon stanovuje obmedzujúce podmienky. Spoločné pre všetky nezdaniteľné časti je to, že znižujú základ dane fyzickej osoby zistený iba z jej príjmov zo závislej činnosti, z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti. V porovnaní s predchádzajúcim rokom sa po trojročnej prestávke bude znova uplatňovať nezdaniteľná časť základu dane na doplnkové dôchodkové sporenie. Pri nezdaniteľnej časti, ktorou sú príspevky na starobné dôchodkové sporenie, sa mení jej maximálna výška. Pri nezdaniteľných častiach základu dane na daňovníka a na manželského partnera dochádza, obdobne ako v predchádzajúcich rokoch, k zmene ich výšky v závislosti od výšky životného minima.

Spoločné podmienky

Nezdaniteľné časti základu dane možno uplatniť za podmienok uvedených v § 11 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“). Spoločné pre všetky nezdaniteľné časti základu dane je to, že znižujú len základ dane vypočítaný z príjmov podľa § 5 (zo závislej činnosti) a § 6 ods. 1 a 2 (z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti) zákona o dani z príjmov. O nezdaniteľné časti základu dane nemožno znížiť čiastkové základy dane vypočítané z príjmov podľa § 6 ods. 3 (z prenájmu), § 6 ods. 4 (z použitia diela a použitia umeleckého výkonu), § 7 (z kapitálového majetku) a § 8 (z ostatných príjmov).

Ak daňovníkovi vyjde z úhrnu čiastkových základov dane v § 5 a § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov daňová strata, nezdaniteľné časti základu dane nemožno uplatniť. Ak je úhrn týchto čiastkových základov dane nižší ako súčet nezdaniteľných častí základu dane, odpočítajú sa tieto len do výšky základu dane.

Ak je úhrn čiastkových základov dane vyšší ako súčet nezdaniteľných častí základu dane, pri výpočte daňovej povinnosti sa ďalej prihliada na základ dane znížený o nezdaniteľné časti.

 

Poznámka redakcie:
§ 11 zákona o dani z príjmov

Nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka za rok 2014

V súlade s § 11 ods. 2 zákona o dani z príjmov nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka pre rok 2014 je 3 803,33 eura. Výška tejto nezdaniteľnej časti základu dane sa znižuje v závislosti od dosiahnutého základu dane daňovníka. Na nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka vo výške 3 803,33 eura má daňovník nárok, ak jeho základ dane nepresiahne sumu 19 809 eur. Pri základe dane presahujúcom sumu 19 809 eur sa nezdaniteľná časť vypočíta: 8 755,578 eura – ¼ základu dane. Daňovník nemá nárok na túto nezdaniteľnú časť základu dane, ak základ dane dosiahol sumu 35 022,31 eura a vyššiu.

V priebehu roka 2014 zamestnávateľ pri výpočte mesačných preddavkov na daň mohol znížiť základ dane (hrubý príjem zo závislej činnosti znížený o poistné) o nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka v sume 316,94 eura, ak mal zamestnanec podpísané vyhlásenie. Výnimkou sú poberatelia dôchodkov uvedených v § 11 ods. 6 zákona o dani z príjmov, ktorí si prípadný nárok môžu uplatniť až po skončení roka.

Pretože dvanásťnásobok sumy 316,94 eura predstavuje sumu 3 803,28 eura, rozdiel 0,05 eura sa zohľadní po skončení roka zamestnávateľom v rámci ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti alebo v rámci podaného daňového priznania samotným daňovníkom.

Na nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka má nárok každý daňovník aj fyzická osoba, ktorá v priebehu roka zomrela. Nárok na túto nezdaniteľnú časť má daňovník bez ohľadu na to, koľko mesiacov v kalendárnom roku odpracoval, resp. poberal zdaniteľný príjem. Daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou má na túto nezdaniteľnú časť nárok za rovnakých podmienok ako daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou.

Ak daňovník neuplatnil nárokovú nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka v priebehu zdaňovacieho obdobia u zamestnávateľa, uplatní sa dodatočne pri ročnom zúčtovaní preddavkov alebo si ju daňovník uplatní v podanom daňovom priznaní.

Príklad č. 1:

Organizácia zamestnáva študentov, ktorí majú trvalý pobyt v Českej republike, na Slovensku len študujú a pracujú tu na základe dohôd o brigádnickej práci študentov. Majú aj títo študenti nárok na zníženie mesačného základu dane o 1/12 nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka?

Českých študentov možno považovať za daňovníkov s obmedzenou daňovou povinnosťou v SR. Vzhľadom na to, že na nezdaniteľnú časť základu dane má nárok každý daňovník, vzťahuje sa nárok aj na týchto daňovníkov. Zamestnávateľ im pri výpočte preddavku na daň zohľadní 1/12 ročnej nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka, ak študenti uňho majú podpísané vyhlásenie. Ak by nebola táto nezdaniteľná časť uplatnená v priebehu roka, môžu si ju študenti nárokovať po skončení roka.

V súlade s § 11 ods. 6 zákona o dani z príjmov sa za rok 2014 základ dane daňovníka neznižuje o sumu 3 803,33 eura, ak je daňovník na začiatku zdaňovacieho obdobia poberateľom dôchodkov vymenovaných v tomto ustanovení (starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok zo sociálneho poistenia, starobného dôchodkového sporenia alebo dôchodok zo zahraničného povinného poistenia rovnakého druhu, výsluhový dôchodok) alebo ak mu dôchodok bol priznaný spätne k začiatku zdaňovacieho obdobia a ak tento dôchodok je vyšší ako suma 3 803,33 eura. Ak suma dôchodku v úhrne nepresahuje sumu 3 803,33 eura, zníži sa základ dane len vo výške rozdielu medzi sumou nezdaniteľnej časti podľa § 11 ods. 2 (vypočítanou s prihliadnutím na výšku základu dane) a vyplatenou sumou dôchodku. Podotýkame, že vianočný príspevok poskytovaný podľa zákona č. 592/2006 Z. z. o poskytovaní vianočného príspevku niektorým poberateľom dôchodku a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 592/2006 Z. z.“) je štátnou sociálnou dávkou, nie je dôchodkom a do výšky dôchodku sa nezapočíta.

Príklad č. 2:

Starobná dôchodkyňa je poberateľkou aj vdovského dôchodku. Pracuje v riadnom pracovnom pomere, jej ročná výška starobného dôchodku za rok 2014 bude 3 600 eur, vdovský dôchodok jej bol vyplatený vo výške 960 eur. Môže si po skončení roka znížiť základ dane o časť nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka?

Vychádzajúc z § 11 ods. 6 zákona o dani z príjmov sa základ dane neznižuje o nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka len v prípade poberateľa starobného, predčasného starobného a výsluhového dôchodku. Vdovský dôchodok v tomto ustanovení uvedený nie je, preto sa pri výpočte úhrnu vyplateného dôchodku na tento dôchodok neprihliada. Dôchodkyňa bude mať nárok na zníženie základu dane o alikvotnú časť nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka.

Ak sa daňovník stal poberateľom niektorého z dôchodkov vymenovaných v § 11 ods. 6 zákona v priebehu roka, od základu dane si môže odpočítať nezdaniteľnú časť základu dane vo výške podľa § 11 ods. 2 zákona.

Pretože úhrn dôchodkov je známy až po skončení roka, zamestnávateľ nemôže uplatňovať v priebehu roka pri výpočte mesačných preddavkov na daň 1/12 nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka, ale poberatelia dôchodkov si prípadný nárok uplatnia až pri ročnom zúčtovaní preddavkov, resp. pri podaní daňového priznania.

Nárok na zníženie základu dane v prípadoch poberateľov dôchodkov podľa § 11 ods. 6 zákona preukazuje zamestnanec zamestnávateľovi posledným rozhodnutím o priznaní dôchodku alebo dokladom o ročnom úhrne vyplateného dôchodku, ak suma takéhoto dôchodku v úhrne nepresahuje sumu 3 803,33 eura. Daňovník, ktorý podáva daňové priznanie, uvedie úhrnnú sumu dôchodku v priznaní, pričom žiadne doklady z dôvodu uplatnenia tejto nezdaniteľnej časti k daňovému priznaniu neprikladá.

Základ dane sa o túto nezdaniteľnú časť neznižuje ani v prípade, ak bol daňovníkovi dôchodok priznaný spätne k začiatku predchádzajúcich zdaňovacích období. Už uplatnenú nezdaniteľnú časť za predchádzajúce roky je daňovník povinný vysporiadať podaním dodatočného daňového priznania podľa § 32 ods. 11 zákona. V osobitných záznamoch v tlačive daňového priznania uvedie, že dodatočné daňové priznanie podáva z dôvodu spätne priznaného dôchodku. Tento údaj je potrebný pre správcu dane, pretože na podanie dodatočného daňového priznania z uvedeného dôvodu sa nevzťahuje uplatnenie sankcie zo strany daňového úradu, ak z dodatočného daňového priznania vyplynulo zvýšenie dane.

 

Poznámka redakcie:
§ 11 zákona o dani z príjmov


Nezdaniteľná časť základu dane na manželku (manžela) za rok 2014

Výška nezdaniteľnej časti základu dane na manželku alebo manžela sa vypočíta podľa § 11 ods. 3 zákona o dani z príjmov a závisí od výšky základu dane daňovníka, ktorý si túto nezdaniteľnú časť základu dane uplatňuje, a od výšky vlastných príjmov manželky alebo manžela, na ktorých sa táto nezdaniteľná časť uplatňuje.

V súlade s § 11 ods. 3 písm. a) zákona o dani z príjmov, ak daňovník v zdaňovacom období kalendárneho roka 2014 dosiahne základ dane rovný alebo nižší, ako je suma 35 022,31 eura a manželka alebo manžel:

  • nemá vlastné príjmy, nezdaniteľná časť základu dane je vo výške 3 803,33 eura,
  • má vlastné príjmy nižšie ako 3 803,33 eura, nezdaniteľná časť je suma 3 803,33 eura znížená o vlastný príjem manželky alebo manžela,
  • má vlastné príjmy 3 803,33 eura a vyššie, nárok na túto nezdaniteľnú časť základu dane nevznikne.

V súlade s § 11 ods. 3 písm. b) zákona o dani z príjmov, ak daňovník v zdaňovacom období kalendárneho roka 2014 dosiahne základ dane vyšší, ako je suma 35 022,31 eura a manželka alebo manžel:

  • nemá vlastný príjem, nezdaniteľná časť základu dane sa vypočíta:

12 558,906 – 1/4 základu dane

  • má vlastný príjem, nezdaniteľná časť sa vypočíta:

12 558,906 – 1/4 základu dane – vlastné príjmy manželky alebo manžela.

Za vlastný príjem manželky (manžela) sa na tento účel považuje každý príjem s výnimkou príjmov taxatívne vymenovaných v § 11 ods. 4 písm. b) zákona, bez ohľadu na to, či je zdaniteľným príjmom a bez ohľadu na spôsob zdanenia.

Do vlastného príjmu sa započítajú aj príjmy, ktoré nie sú predmetom dane alebo sú od dane oslobodené, a tiež príjmy, ktoré sa zdaňujú zrážkovou daňou.

Do vlastného príjmu sa teda započíta napr. príjem zo zamestnania, podpora v nezamestnanosti, starobný a predčasný starobný dôchodok, výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok, vdovský a vdovecký dôchodok, materské, nemocenské dávky, úrazové dávky, dávka z garančného poistenia, peňažný príspevok za opatrovanie, sociálne dávky, dávky a príspevky v hmotnej núdzi, úroky z vkladov, výhry, príjmy z podnikania neznížené o výdavky, príjem z prenájmu vrátane sumy oslobodenia (500 €).

Do vlastného príjmu sa naopak nezapočíta:

  • zamestnanecká prémia podľa § 32a zákona o dani z príjmov,
  • daňový bonus podľa § 33 zákona o dani z príjmov,
  • zvýšenie dôchodku pre bezvládnosť,
  • štátne sociálne dávky, ku ktorým patrí najmä:
    • rodičovský príspevok podľa zákona č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rodičovskom príspevku“),
    • príspevok pri narodení dieťaťa a príspevok na viac súčasne narodených detí podľa zákona č. 383/2013 Z. z.,
    • príspevok na pohreb podľa zákona č. 238/1998 Z. z. v znení neskorších predpisov,
    • prídavok na dieťa a príplatok k prídavku na dieťa podľa zákona č. 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa a o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o prídavku na dieťa“),
    • vianočný príspevok niektorým poberateľom dôchodkov podľa zákona č. 592/2006 Z. z.,
    • príplatok k dôchodku politickým väzňom a pozostalým osobám podľa zákona č. 274/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov,
  • štipendium poskytované študentovi, ktorý sa sústavne pripravuje na budúce povolanie.

Vlastný príjem sa na účely výpočtu výšky nezdaniteľnej časti zníži o zaplatené poistné a príspevky, ktoré manželský partner v príslušnom zdaňovacom období bol povinný z tohto príjmu zaplatiť.

Nárok na nezdaniteľnú časť základu dane na manželku alebo manžela vzniká v plnej vypočítanej výške v prípade, ak sú aj podmienky na jej uplatnenie splnené po celý rok. Prvou z podmienok je žitie manželky (manžela) s daňovníkom, ktorý si uplatňuje túto nezdaniteľnú časť, v spoločnej domácnosti.

Podľa § 115 Občianskeho zákonníka domácnosť tvoria fyzické osoby, ktoré spolu trvale žijú a spoločne uhradzujú náklady na svoje potreby.

Preto túto nezdaniteľnú časť nemožno uplatniť napr. na družku (druha) alebo na bývalého manželského partnera.

Od roku 2013 je okruh manželiek (manželov), na ktoré možno uplatniť túto nezdaniteľnú časť, ešte ďalej obmedzený. Nezdaniteľnú časť možno uplatniť len na manželku alebo manžela, ak

Podľa § 33 ods. 2 zákona o dani z príjmov sa za vyživované dieťa považuje dieťa vlastné, osvojené, dieťa prevzaté do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu a dieťa druhého z manželov, ktoré je považované za nezaopatrené dieťa podľa zákona o prídavku na dieťa.

Podľa § 3 ods. 2 zákona o rodičovskom príspevku ide o oprávnenú osobu s nárokom na rodičovský príspevok, ktorá zabezpečuje riadnu starostlivosť o dieťa:

    • do 3 rokov veku,
    • do 6 rokov veku, ktoré má dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, alebo ak takéto dieťa je zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov najdlhšie 3 roky od právoplatnosti prvého rozhodnutia o zverení dieťaťa do starostlivosti tej istej oprávnenej osobe.
  • poberala peňažný príspevok na opatrovanie podľa § 40 zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 447/2008 Z. z.“);
  • bola zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie podľa § 33 zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o službách zamestnanosti“);
  • sa považuje za občana so zdravotným postihnutím alebo za občana s ťažkým zdravotným postihnutím.

Občan so zdravotným postihnutím podľa § 9 zákona o službách zamestnanosti je občan uznaný za invalidného podľa § 71 zákona o sociálnom poistení (zákon č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov), t. j. pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

Občan s ťažkým zdravotným postihnutím je občan, ktorý má podľa § 2 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z. z. zdravotné postihnutie s mierou funkčnej poruchy najmenej 50 %.

Príklad č. 3:

Manželka daňovníka poberá starobný dôchodok a súčasne je držiteľkou preukazu občana s ťažkým zdravotným postihnutím bez časového obmedzenia. Má manžel nárok na nezdaniteľnú časť základu dane na manželku v danom prípade?

Na účely uplatnenia nezdaniteľnej časti základu dane na manželku sa považuje za manželku, na ktorú si môže daňovník túto nezdaniteľnú časť základu dane uplatniť, aj manželka žijúca s daňovníkom v domácnosti, ktorá sa považuje za občana s ťažkým zdravotným postihnutím.

Skutočnosť, že ide o poberateľku starobného dôchodku, nie je prekážkou pre priznanie nároku, ak je preukázané, že ide o občana s ťažkým zdravotným postihnutím. Do vlastných príjmov manželky sa započíta aj starobný dôchodok. Manžel má nárok znížiť si svoj základ dane o rozdiel medzi vypočítanou nezdaniteľnou časťou (pri výpočte sa zohľadní výška základu dane manžela) a vlastným príjmom manželky.

Príklad č. 4:

Manželka daňovníka po celý rok poberala peňažný príspevok na opatrovanie, pretože sa stará o svojho ťažko zdravotne postihnutého otca. V akej výške si môže manžel uplatniť nezdaniteľnú časť základu dane na manželku?

Na účely uplatnenia nezdaniteľnej časti základu dane na manželku sa považuje za manželku, na ktorú si môže daňovník túto nezdaniteľnú časť základu dane uplatniť, aj manželka žijúca s daňovníkom v domácnosti, ktorá poberá peňažný príspevok na opatrovanie. Manžel má nárok znížiť si svoj základ dane o rozdiel medzi vypočítanou nezdaniteľnou časťou (pri výpočte sa zohľadní výška základu dane manžela) a vlastným príjmom manželky. Príspevok na opatrovanie je u manželky oslobodený od dane podľa § 9 ods. 2 písm. b) zákona o dani z príjmov, do vlastných príjmov manželky sa však započíta.

Ak sú splnené podmienky na uplatnenie tejto nezdaniteľnej časti len časť kalendárneho roka, v súlade s § 11 ods. 5 zákona o dani z príjmov sa môže znížiť základ dane len o sumu zodpovedajúcu jednej dvanástine tejto nezdaniteľnej časti základu dane za každý kalendárny mesiac, na ktorého začiatku boli splnené podmienky na jej uplatnenie. Nárok na alikvotnú časť nezdaniteľnej časti základu dane na manželku (manžela) vznikne v prípadoch, ak došlo v priebehu roka k uzavretiu alebo rozvodu manželstva, k úmrtiu manželského partnera, ale aj v prípadoch, ak len niekoľko mesiacov bola manželka (manžel) poberateľkou rodičovského príspevku, evidovaná na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny ako uchádzač o zamestnanie, poberateľkou peňažného príspevku na opatrovanie a podobne. Nezdaniteľné časti základu dane sa zaokrúhľujú na eurocenty nahor (§ 47 ods. 1 zákona).

Príklad č. 5:

Manželka daňovníka sa v roku 2014 starala o vyživované dieťa do 3 rokov veku, do konca júna poberala rodičovský príspevok. Od 12. 8. 2014 bola vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie na úrade práce. Za koľko mesiacov si môže manžel uplatniť nezdaniteľnú časť základu dane na manželku a ktoré príjmy sa započítajú do jej vlastných príjmov?

Príjmy, ktoré sa nezahŕňajú do vlastného príjmu manželky, sú v zákone taxatívne vymenované, patrí medzi ne aj rodičovský príspevok. Všetky ostatné príjmy manželky v zákone neuvedené sa do vlastných príjmov zahŕňajú, a to aj príjmy, ktoré nie sú predmetom dane alebo sú od dane oslobodené.

Do vlastných príjmov sa zahrnie aj podpora v nezamestnanosti.

Manželka daňovníka sa starala o vyživované dieťa do 3 rokov veku 6 mesiacov (január až jún). Ďalšia podmienka, a to evidovanie na úrade práce, bola splnená len za 4 mesiace (september až december), pretože splnenie podmienok sa posudzuje vždy na začiatku každého kalendárneho mesiaca.

Daňovník spĺňa nárok na alikvotnú časť prepočítanú z nezdaniteľnej časti základu dane po znížení o vlastný príjem manželky (podporu v nezamestnanosti) vo výške 10/12.

Príklad č. 6:

Manželom, ktorí uzatvorili manželstvo v roku 2013, sa 16. júna 2014 narodilo dieťa. Manželka od začiatku roka do 28. apríla, kedy odišla na materskú dovolenku, pracovala a poberala príjem zo závislej činnosti. Počas materskej dovolenky poberala materské, od decembra poberá rodičovský príspevok.

Za ktoré mesiace má manžel nárok na nezdaniteľnú časť základu dane na manželku a ktoré príjmy sa započítajú do jej vlastných príjmov?

Nárok na nezdaniteľnú časť základu dane vzniká za mesiace júl (na začiatku ktorého sú splnené podmienky) až december. Do vlastných príjmov manželky sa započíta príjem zo závislej činnosti po znížení o poistné a materské. Rodičovský príspevok sa do vlastných príjmov nezapočíta.

Príklad č. 7:

Manželka poberala do konca augusta 2014 (8 mesiacov) rodičovský príspevok, od septembra nastúpila do zamestnania. Okrem rodičovského príspevku mala iba príjem zo zamestnania po odpočítaní povinného poistného 2 078,93 eura (tzv. vlastný príjem manželky). Základ dane manžela za rok 2014 bude 26 020 eur.

Pretože základ dane manžela je nižší ako 35 022,31 eura, nezdaniteľná časť základu dane na manželku sa vypočíta ako rozdiel sumy 3 803,33 eura a vlastného príjmu manželky (2 078,93 eura).

Ak by podmienky pre uplatnenie tejto nezdaniteľnej časti boli splnené po celý rok, bola by nezdaniteľná časť 1 724,40 eura. Pretože podmienky trvali iba 8 mesiacov, bude mať manžel nárok na 8/12 nezdaniteľnej časti.

Výpočet: 1 724,40 € : 12 mesiacov x 8 mesiacov = 1 149,60 €.

Na nezdaniteľnú časť základu dane na manželku (manžela) má nárok aj daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou za podmienky, že úhrn jeho zdaniteľných príjmov zo zdrojov na území SR v príslušnom roku tvorí najmenej 90 % jeho „celosvetových“ príjmov.

Príklad č. 8:

Spoločnosť zamestnáva občana Českej republiky, ktorého manželka poberá v ČR rodičovský príspevok. Dieťa dovŕšilo v roku 2014 tri roky, príspevok je však naďalej vyplácaný až do štyroch rokov veku dieťaťa. Možno priznať nárok na nezdaniteľnú časť základu dane na manželku tomuto zamestnancovi, ktorého príjem zo závislej činnosti zo SR je jediným príjmom?

Podmienka na priznanie nároku na nezdaniteľnú časť základu dane na manželku je splnená aj v prípade poberania rodičovského príspevku zo zahraničia. Na účely uplatnenia nezdaniteľnej časti základu dane na manželku sa považuje za manželku, na ktorú si môže daňovník túto nezdaniteľnú časť základu dane uplatniť, aj manželka žijúca s daňovníkom v domácnosti, ktorá sa stará o vyživované dieťa do 3 rokov veku (resp. do 6 rokov vo vymedzených prípadoch). Ak dieťa dovŕšilo tri roky a nejde o dieťa s nepriaznivým zdravotným stavom alebo dieťa zverené do starostlivosti, vznikne nárok na nezdaniteľnú časť len do 3 rokov veku dieťaťa napriek tomu, že manželka bude v zmysle právnych predpisov platných v zahraničí poberať rodičovský príspevok dlhšie.

Táto nezdaniteľná časť základu dane sa uplatňuje len po skončení kalendárneho roka pri ročnom zúčtovaní preddavkov alebo pri podaní daňového priznania.

K žiadosti o vykonanie ročného zúčtovania preddavkov zamestnanec zamestnávateľovi predloží sobášny list a doklad preukazujúci niektorú z podmienok (napr. rodný list alebo doklad o poberaní rodičovského príspevku, potvrdenie od úradu práce o zaradení do evidencie uchádzačov o zamestnanie, rozhodnutie alebo oznámenie Sociálnej poisťovne o priznaní zdravotného postihnutia, resp. preukaz občana s ťažkým zdravotným postihnutím vydaný úradom práce, rozhodnutie o príspevku za opatrovanie) a v tlačive žiadosti vykoná čestné vyhlásenie o výške vlastného príjmu manžela (manželky).

Výšku vlastného príjmu nie je zamestnanec povinný zamestnávateľovi dokladovať, uvedie ju len v žiadosti o vykonanie ročného zúčtovania. Daňovník, ktorý podáva daňové priznanie, uvedie potrebné údaje vrátane vlastného príjmu manželky a počtu mesiacov, za ktoré sú splnené podmienky, v daňovom priznaní, doklady k priznaniu neprikladá.

 

Poznámka redakcie:
§ 11 zákona o dani z príjmov


Dobrovoľný príspevok na starobné dôchodkové sporenie za rok 2014

Zákonom č. 252/2012 Z. z. bol zavedený inštitút dobrovoľného príspevku na starobné dôchodkové sporenie, tzv. II. pilier [§ 20 písm. b) zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ďalej len „zákon č. 43/2004 Z. z.“] a súčasne sa s účinnosťou od 1. 1. 2013 dočasne (na zdaňovacie obdobie rokov 2013 až 2016) v zákone o dani z príjmov zaviedla nová nezdaniteľná časť základu dane v limitovanej výške.

V súlade s § 11 ods. 8 zákona o dani z príjmov môžu fyzické osoby uplatniť nezdaniteľnú časť základu dane, ktorou je suma preukázateľne zaplatených dobrovoľných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie. Nezdaniteľná časť základu dane sa môže uplatniť do výšky 2 % z vymedzeného základu dane, najviac však do výšky 2 % zo 60-násobku priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom SR za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, za ktorý sa zisťuje základ dane. Za rok 2014 sa maximálna výška príspevku, o ktorú bude možné znížiť základ dane, vypočíta z priemernej mzdy za rok 2012, ktorou je suma 805 eur. Maximálna suma, ktorú bude možné v roku 2014 odpočítať od vymedzeného základu dane, je suma 966 eur.

Nová nezdaniteľná časť základu dane sa zohľadní až po skončení roka. Zamestnávateľ na ňu prihliadne pri ročnom zúčtovaní preddavkov a ak bude daňovník podávať za rok 2014 daňové priznanie, uplatní si ju v tomto priznaní. Nárok na túto nezdaniteľnú časť základu dane preukazuje zamestnanec zamestnávateľovi, ktorý je platiteľom dane, predložením dokladu vystaveného oprávneným subjektom, ak za zamestnanca neodvádza dobrovoľný príspevok na starobné dôchodkové sporenie zamestnávateľ.

Výpis z osobného účtu, z ktorého sa zistí suma zaplatených príspevkov v kalendárnom roku, zašle dôchodková správcovská spoločnosť všetkým osobám, ktoré platia dobrovoľné príspevky na starobné dôchodkové sporenie. Fyzickým osobám, ktoré si uplatnia novú nezdaniteľnú časť základu dane v daňovom priznaní, bude slúžiť tento výpis na účely kontroly zo strany daňového úradu.

Príklad č. 9:

Daňovník si v roku 2014 platí dobrovoľné príspevky na starobné dôchodkové sporenie, spolu zaplatil 270 eur. Môže si pri výpočte základu dane z podnikania započítať do sumy plateného poistného a príspevkov aj tieto zaplatené príspevky?

Dobrovoľný príspevok na starobné dôchodkové sporenie spadá síce pod legislatívnu skratku „poistné a príspevky“ zavedenú v § 5 ods. 7 písm. e) zákona o dani z príjmov, avšak jeho uplatnenie daňovníkom pre roky 2013 až 2016 je riešené formou zníženia základu dane o nezdaniteľnú časť. Preto sa neodpočíta od príjmov v rámci zaplateného poistného a príspevkov pri výpočte základu dane v § 6 ods. 1 zákona. Daňovník si zaplatený dobrovoľný príspevok na starobné dôchodkové sporenie vo výške 270 eur uplatní ako nezdaniteľnú časť, t. j. zníži vypočítaný základ dane v § 6 ods. 1 (príp. aj v § 5 a § 6 ods. 2) o uvedenú sumu.

Podotýkame, že ak bude daňovníkovi vyplatená suma, ktorá bola uplatnená ako nezdaniteľná časť základu dane, napr. z dôvodu, že je zmluva o starobnom dôchodkovom sporení podľa právoplatného rozhodnutia súdu neplatná alebo nevznikla, alebo bola vymazaná z registra zmlúv, pretože nemala byť ani zapísaná do tohto registra, je daňovník povinný uplatnenú sumu vysporiadať [ide o sumu vyplatenú podľa § 64a ods. 13 a § 123ae písm. b) zákona č. 43/2004 Z. z.]. Z § 11 ods. 9 zákona o dani z príjmov vyplýva povinnosť zvýšiť základ dane do troch zdaňovacích období počítaných od skončenia zdaňovacieho obdobia, v ktorom bola táto suma vyplatená. Vysporiadanie príspevkov uplatnených ako nezdaniteľná časť základu dane je možné len prostredníctvom daňového priznania, nemôže byť vykonané zamestnávateľom v rámci ročného zúčtovania preddavkov [§ 32 ods. 2 písm. d)ods. 3 písm. b) zákona]. Súčasne takto vyplatená suma nie je oslobodená od dane [§ 9 ods. 2 písm. a) zákona], ale bude ostatným príjmom v § 8 zákona o dani z príjmov, pričom túto sumu si bude môcť daňovník znížiť o zaplatené dobrovoľné príspevky na starobné dôchodkové sporenie.

 

Poznámka redakcie:
§ 11 zákona o dani z príjmov


Príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie za rok 2014

V rámci opatrení na zatraktívnenie doplnkového dôchodkového sporenia sa od roku 2014 zaviedla nová nezdaniteľná časť základu dane, a to príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie podľa zákona č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o doplnkovom dôchodkovom sporení“) a na doplnkové dôchodkové sporenie v zahraničí rovnakého alebo porovnateľného druhu (§ 11 ods. 10 zákona o dani z príjmov).

Z § 11 ods. 7 znenia zákona o dani z príjmov vyplýva, že novú nezdaniteľnú časť základu dane si môže uplatniť aj daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou za podmienky, že úhrn jeho zdaniteľných príjmov zo zdrojov na území Slovenskej republiky (§ 16) tvorí v príslušnom zdaňovacom období najmenej 90 % zo všetkých príjmov tohto daňovníka, ktoré mu plynú zo zdrojov na území SR a zo zdrojov v zahraničí.

Výška príspevkov, ktoré možno uplatniť ako túto nezdaniteľnú časť základu dane, je upravená v § 11 ods. 11 zákona o dani z príjmov. Príspevky daňovníka na doplnkové dôchodkové sporenie uvedené v § 11 ods. 10 tohto zákona sa môžu odpočítať od základu dane vymedzeného v § 11 ods. 1 zákona vo výške preukázateľne zaplatenej v príslušnom zdaňovacom období (kalendárnom roku).

Pri výpočte úhrnu príspevkov sa použije postup podľa § 4 ods. 3 zákona o dani z príjmov, čo znamená, že súčasťou úhrnu príspevkov sú príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie zaplatené do 31. januára nasledujúceho roka za predchádzajúci rok.

Zákon o dani z príjmov súčasne ustanovil maximálnu sumu zaplatených príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie, o ktoré možno znížiť základ dane, a to do výšky 180 eur. Ak daňovník zaplatí v zdaňovacom období vyššiu sumu, môže si znížiť základ dane najviac o 180 eur. Ak by zaplatil nižšiu sumu, uplatní si nezdaniteľnú časť len v tejto nižšej sume.

Príklad č. 10:

Zamestnávateľ na základe uzatvorenej zamestnávateľskej zmluvy prispieva zamestnancovi na doplnkové dôchodkové poistenie mesačne sumou 10 eur, za rok 2014 zaňho zaplatil a odviedol 120 eur. Zamestnanec si platí príspevok na základe účastníckej zmluvy rovnako 10 eur mesačne, za rok 2014 zaplatil 120 eur. O akú sumu si môže zamestnanec znížiť základ dane z príjmov zo závislej činnosti?

V súlade s § 11 ods. 11 zákona o dani z príjmov je možné odpočítať od základu dane len v zdaňovacom období preukázateľne zaplatené príspevky daňovníka, t. j. zamestnanca v úhrne najviac do výšky 180 eur. Príspevky zamestnanca boli v danom prípade zaplatené vo výške 120 eur a len o túto sumu si môže zamestnanec znížiť svoj základ dane.

Ak zamestnávateľ prispieva zamestnancovi na doplnkové dôchodkové sporenie, u zamestnanca ide o zdaniteľný príjem, ktorý zamestnávateľ pripočíta mesačne k ostatným príjmom zo závislej činnosti a zdaní.

Príklad č. 11:

Za zamestnanca po dohode odvádza príspevok na doplnkové dôchodkové sporenie jeho zamestnávateľ. Príspevok za december 2014 odvedie zamestnávateľ v súlade so splatnosťou uvedenou v zamestnávateľskej zmluve v januári 2015. Bude si môcť zamestnanec tento príspevok započítať do úhrnu zaplatených príspevkov, o ktorý si zníži základ dane za rok 2014?

V súlade s § 11 ods. 11 zákona o dani z príjmov príspevky daňovníka na doplnkové dôchodkové sporenie je možné odpočítať od základu dane vo výške, v akej boli v zdaňovacom období preukázateľne zaplatené, v úhrne najviac do výšky 180 eur za rok. Pri výpočte úhrnu príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie platených zamestnávateľom a zamestnancom, ktorí sú účastníkmi tohto sporenia, sa použije postup podľa § 4 ods. 3 zákona o dani z príjmov.

Podľa tohto ustanovenia príjmy zo závislej činnosti plynúce daňovníkovi najdlhšie do 31. januára po skončení zdaňovacieho obdobia, za ktoré sa dosiahli, sú súčasťou základu dane za toto zdaňovacie obdobie. V súlade s princípom uvedeným v ustanovení § 4 ods. 3 zákona sa do preukázateľne zaplatených príspevkov v roku 2014 započíta aj príspevok zaplatený v januári 2015.

V súlade s § 11 ods. 12 zákona o dani z príjmov v znení neskorších predpisov si daňovník môže uplatniť nezdaniteľnú časť základu dane uvedenú v § 11 ods. 10 zákona o dani z príjmov, ak splní tieto podmienky:

a) príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie zaplatil na základe účastníckej zmluvy uzatvorenej po 31. decembri 2013 alebo na základe zmeny účastníckej zmluvy, ktorej súčasťou je zrušenie dávkového plánu,

b) daňovník nemá uzatvorenú inú účastnícku zmluvu podľa zákona o doplnkovom dôchodkovom sporení, ktorá nespĺňa podmienky uvedené v písmene a).

Príklad č. 12:

Fyzická osoba uzatvorila účastnícku zmluvu pred 31. decembrom 2013, ktorej súčasťou je dávkový plán. Zmluvu nechce zmeniť z dôvodu výhodnosti dávkového plánu. Bude si môcť znížiť základ dane za rok 2014 o zaplatené príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie?

Vychádzajúc z § 11 ods. 12 zákona o dani z príjmov na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na doplnkové dôchodkové sporenie musia byť súčasne splnené dve podmienky.

Prvou podmienkou je, že tieto príspevky zaplatil daňovník na základe účastníckej zmluvy uzatvorenej po 31. 12. 2013 alebo na základe zmeny účastníckej zmluvy, ktorej súčasťou je zrušenie dávkového plánu.

Druhou podmienkou je, že daňovník nemá uzatvorenú inú účastnícku zmluvu podľa zákona o doplnkovom dôchodkovom sporení, ktorá nespĺňa prvú podmienku. V danom prípade podmienky na uplatnenie tejto nezdaniteľnej časti nie sú splnené.

Táto nová nezdaniteľná časť základu dane sa po prvýkrát bude môcť uplatniť za zdaňovacie obdobie roka 2014, a to len po jeho skončení. Na túto nezdaniteľnú časť základu dane môže prihliadnuť aj zamestnávateľ pri ročnom zúčtovaní preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti.

Ako to vyplýva z § 37 ods. 1 písm. c) zákona o dani z príjmov, nárok na zníženie základu dane o túto nezdaniteľnú časť sa preukazuje predložením dokladu preukazujúceho oprávnenosť nároku, vystaveného oprávneným subjektom. Nárok sa uplatní a preukáže zamestnávateľovi v žiadosti o vykonanie ročného zúčtovania do 15. februára po uplynutí zdaňovacieho obdobia. Ak bude fyzická osoba vysporiadavať svoju povinnosť k dani z príjmov podaním daňového priznania, uplatní si túto nezdaniteľnú časť základu dane v daňovom priznaní. Doklad vystavený oprávneným subjektom sa k daňovému priznaniu neprikladá.

Ak si daňovník uplatnil nezdaniteľnú časť základu dane na doplnkové dôchodkové sporenie a následne mu bol vyplatený predčasný výber (§ 19 zákona o doplnkovom dôchodkovom sporení), je povinný zvýšiť základ dane do troch zdaňovacích období od skončenia zdaňovacieho obdobia, v ktorom bola táto suma vyplatená.

Základ dane sa zvýši o tú sumu zaplatených príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie, o ktorú si v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach daňovník znížil základ dane.

V súlade s § 32 ods. 2 písm. d) zákona o dani z príjmov v zdaňovacom období, v ktorom sa daňovník rozhodne zvýšiť svoj základ dane z príjmov o sumu uplatnených príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie z dôvodu predčasného výberu, podá daňové priznanie.

Zvýšenie základu dane z uvedeného dôvodu nie je možné vykonať zamestnávateľom v rámci ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti (§ 38 ods. 1 zákona o dani z príjmov).

 

Poznámka redakcie:
§ 11 zákona o dani z príjmov



Autor: Ing. Martina Oravcová

Súvisiace odborné články

Súvisiace príklady z praxe

Súvisiace právne predpisy ZZ SR

Funkcie

Partner

cookies24x24  Súhlas s použitím cookies

Táto webová stránka používa rôzne cookies pre poskytovanie online služieb, na účely prihlásenia, poskytovania obsahu prostredníctvom tretích strán, analýzu návštevnosti a iné. V súlade s platnou legislatívou, prosíme, o potvrdenie súhlasu alebo nastavenie Vašich preferencií.

Pamätajte, že súbory cookies sú užitočné pre rôzne užívateľské nastavenia a ich odmietnutím sa môže znížiť Váš užívateľský komfort.

Viac informácií o cookies.